Dejiny hradu Alsóvár (Dolný hrad) a hradu Németvár (Nemecký hrad)
Na území Szendrő pravdepodobne existovali pôvodne tri hrady súčasne. Na základe archeologických výskumov Gábora Tomku stála stredoveká pevnosť s veľkou pravdepodobnosťou v strede dnešnej obce, na sever od reformovaného kostola. Zvyšky hradu možno medzi domami vidieť aj dnes. Spomedzi hradov, ktorých miesta boli identifikované, bol ako prvý postavený Dolný hrad.
Prvá písomná zmienka o hrade Szendrő a jeho kráľovskom kastelánovi, synovi Sándora Cselenfiho, Jánosovi, sa datuje do roku 1355. Pravdepodobne začiatkom vlády kráľa Žigmunda sa hrad Szendrő spolu s inými pevnosťami stal súkromným majetkom. Hrad a k nemu prislúchajúce panstvo získali synovia dvorského sudcu Istvána Bebeka z Plešivca.V roku 1404 bol takzvaný hrad Bebekovcov – ktorý výskumy poznajú ako Dolný hrad – nie len centrom panstva, ale aj bydliskom rodiny jeho majiteľa. Od polovice XVI. storočia aj na dejiny hradu Szendrő vplývali udalosti v krajine. V roku 1545 sa Ferdinand I. neúspešne pokúsil dobyť hrad od Györgya Bebeka, zástancu Jánosa Szapolyaiho. Napokon sa v roku 1566 kráľovi Maximiliánovi I. s pomocou vojvodcu Lazarusa von Schwendi podarilo obsadiť hrad Bebekovcov a tak upevniť svoju pozíciu v severovýchodnej časti krajiny. V roku 1577, po nástupe kráľa Rudolfa na trón, zasadla vojenská rada s cieľom stanoviť politiku, ktorú budú viesť proti Turkom. Na vojenskej rade, ktorá prijala obrannú stratégiu, prejednali návrhy rozvoja všetkých pohraničných pevností a vtedy sa rozhodlo aj o pokračovaní výstavby hradu Szendrő. Zachované účtovné knihy svedčia o zrýchlenej, rozsiahlej výstavbe. V roku 1570 pustili do budovania novej pevnosti na západ od hradu Bebekovcov, na močaristej rovine ohraničenej ramenami rieky Bodva. Túto pevnosť nazvali miestni obyvatelia Nemeckým hradom, pretože jej stavitelia a inžinieri používali nemecký jazyk a jej vybudovanie bolo dôležité predovšetkým pre obranu území Habsburgovcov. Pôdorys ramenami Bodvy obkolesenej pevnosti Nemeckého hradu s piatimi baštami, ktorý poznáme z ilustrácií, rozšírený o husársky hrad, možno pozorovať aj v súčasnej štruktúre obce. Pevnosť však nestála dlho, pretože veľké povodne rieky ju pravidelne podmývali a vážne poškodili.
V roku 1690 kúpil Dolný hrad gróf István Csáky, ktorý na mieste hradu, v severnej časti dnešného námestia Hősök tere (námestie Hrdinov), dal postaviť kaštieľ. Kaštieľ Csákyovcov v sebe zahŕňa dve pôvodné hradné bašty a obvodné múryhradu. V 18. storočí dal Antal Csáky na budove vykonať ďalšie prestavby. Hoci dnes už z kaštieľa zostali iba zrúcaniny, na fotografiách z 19. - 20. storočia je dobre vidieť niekdajší komplex budov.
Horný hrad, hrad Szendrő
Na základe projektov vojenského inžiniera a architekta Christoforo Stella sa v poslednom desaťročí 16. storočia začala výstavba Horného hradu na území s rozlohou približne 1,2 hektára, vyznačenom na Hradnom vrchu. Na vyvýšenine hradného dvora sa nachádzal vnútorný hrad, obkolesený približne 2,2 metre hrubou stenou, v strede ktorého stála trojposchodová veža. V roku 1639 centrálna veža, hradby a bašty už stály. Na kresbách je tiež vidieť, že v tomto období mala veža stanovú strechu. Západnú bránu vnútorného hradu s vežou spájala poschodová budova, z dreva vytesané postavenia pre delá, umiestnené na vnútornej spodnej časti jej stenyslúžili na obranu.
Vchod v spodnej časti severovýchodnej bašty slúžil na vstup vozov, jazdcov aj chodcov. V prvej polovici 17. storočia sa pokúsili hrad dobiť vojská Istvána Bocskaia, Gábor Bethlena, neskôr aj vojská Györgya Rákócziho. „V roku 1659 Turci z Egeru rabovali okolie hradu Szendrő a odvážili sa až do blízkosti hradu, kde zabili zajatého kočiša Andrása Báriusa. Starý kapitán András Hatvani s nemeckými a maďarskými bohatiermi, ktorým velil, ich prenasledoval po Kazinc, kde s nimi zviedol bitku. Bojovali medzi sebou urputný boj, a Turci v presile zvíťazili nad Maďarmi. Padol aj samotný András Hatvani a Turci si jeho hlavu vzali so sebou do Egeru.” Vojská sedmohradského kniežaťa Györgya Rákócziho v roku 1645, po dobytí Dolného hradu a Nemeckého hradu, zaútočili na Horný hrad zo severu, ale ani napriek prelomeniu hradby sa im nepodarilo hrad dobyť. Po obliehaní prebiehali na území hradu prestavby. Do obdobia po obliehaní sa datuje rekonštrukcia veže vnútorného hradu a prestavba otvorených postavení pre delá na uzavreté. Odstránené boli drevené konštrukcie postavení pre delá, ktoré predtým stáli na dvore vnútorného hradu, vnútorná strana stien bola spevnená násypom, na vrchole ktorého boli vytvorené postavenia pre delá. Na kresbách z roku 1664 možno dobre vidieť barokovú cibuľovú kupolu rekonštruovanej veže.
Pôdorys, ktorý výskumy datujú do roku 1670, svedčí o stave Horného hradu po jeho modernizácii. Podľa výkresu bolo do tejto doby ukončené spevnenie južných kurtín a bášt, na základe označenia delových komôr bolodokončené aj vyplnenie severozápadnej bašty. V roku 1692 do osemhrannej veže uprostred vnútorného hradu udrel blesk, v dôsledku čoho vybuchlo veľké množstvo pušného prachu, ktorý tam skladovali. Budovy veliteľstva boli poškodené do takej miery, že namiesto obnovy v roku 1702 vojenská rada viedenského dvora odsúdila hrad na zbúranie, čomu však zabránil Rákócziho boj za slobodu.
Hrad bol aj v tomto stave schopný ešte dlho odolávať obliehaniu kurucov, ale keď v roku 1704 vypálili mesto a okolo pevnosti bola vytvorená blokáda, odovzdali ju kurucom, spolu so zoznamom diel a inej vojenskej výbavy. Knieža Ferenc Rákóczi II. na začiatku roku 1707 rozhodol o zbúraní hradu, odstrel bášt a hradieb viedol francúzsky vojenský inžinier Lemaire. Úseky spájajúce bašty prežili výbuch, ich zvyšky pravdepodobne zbúrali obyvatelia a použili ako stavebný materiál. Príbeh Horného Hradu v obci Szendrő sa s tým skončil. Pomocou nájdených predmetných pamiatok, ktoré sa našli počas výskumov a vďaka čiastočnej rekonštrukcie Európskeho fondu rozvoja si môžeme spomínať na zlaté časy tejto monumentálnej renesančnej pevnosti.
